Expozície: Región Liptov
Usadlosť z Východnej
Usadlosť pozostáva z trojpriestorového zrubového obytného domu, ktorý má tradičnú dispozíciu (izba, kuchyňový pitvor, komora) a hospodárskych objektov – maštale a stodoly, ktoré sú usporiadané v dlhom otvorenom dvore samostatne za sebou. Usadlosť bola postavená v roku 1859. Roku 1886 prešla do vlastníctva maloroľníckej rodiny Barbierikovcov, ktorá sa hlásila k evanjelickému vierovyznaniu. Táto rodina urobila na dome niektoré stavebné úpravy a rok ich realizácie (1894) je vyrytý na tráme v izbe.
V roku 1928, do ktorého je usadlosť expozične zariadená, býval v dome Martin Barbierik (1894 – 1947) s manželkou Evou, štrnásťročným synom Jánom, novorodenou dcérou Evou a svojou matkou. Izba bola vykurovaná hranolovitými kachľami a sporákom, na ktorom sa varilo v zimnom období. Je zariadená jednoduchým lôžkovým, sedacím a odkladacím nábytkom. V izbe je navodená modelová situácia letného nedeľného podvečera.
Kuchyňový pitvor slúžil ako vstupná časť domu. Napravo od vchodu do izby je umiestnené v mohutnom výklenku otvorené ohnisko, do ktorého bol v 20. rokoch 20. storočia vstavaný malý murovaný sporák. V letných mesiacoch sa v pitvore vykonávali rôzne pracovné činnosti, pripravovala sa tu strava pre rodinu i krmivo pre statok. Strop pitvora nebol úplne prekrytý, jeho otvorená časť umožňovala unikanie dymu z ohniska a vstup do podstrešného priestoru. Komora slúžila ako odkladací priestor na potraviny a šatstvo, drobné poľnohospodárske a kuchynské náradie, predmety používané pri spracovaní textilných vlákien.
Usadlosť z Vavrišova
Ide o jednu z foriem murovaných usadlostí, ktoré sa v oblasti horného Liptova vyskytovali od druhej polovice 19. storočia. Jej majiteľom bol murársky majster Ján Majzlík, ktorý sa hlásil k evanjelickému a augsburskému vierovyznaniu. Žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, synom a ovdovenou starou matkou. Kópia obytného domu sa priestorovo člení na izbu, pitvor a kuchyňu. Nad izbou v povalovom priestore pri štíte je murovaná klenutá komora.
Zariadenie obytnej časti znázorňuje príchod murárskeho majstra z dlhšieho pobytu za prácou mimo regiónu. Usadlosť sa skladá zo štyroch objektov – obytného domu, viacerých maštalí pod jednou strechou, stodoly a sýpky. Na pôvodnom mieste vo Vavrišove boli tieto stavby súčasťou dlhého dvora, kde žili štyri rodiny. Obytný dom murovaný z pálenej tehly predstavuje jednu z foriem, ktoré sa v oblasti horného Liptova vyskytovali od druhej polovice 19. storočia. Ako prví si ich začali stavať murárski majstri. Domy murárskych majstrov boli viacpriestorové, s dispozičným riešením izba, pitvor, kuchyňa a podstrešná komora v podobe zaklenutej miestnosti nad priestorom izby. Od ostatných domov sa líšili i vonkajším vzhľadom s náročnejšou úpravou fasády. Stavebný pokrok v domoch liptovských murárov sa odráža i vo forme vykurovacieho zariadenia. Izba je samostatne vykurovaná kachľami valcovitého tvaru a v kuchyni je murovaný sporák s rúrou na pečenie.
Postaveniu murárskeho majstra zodpovedá i zariadenie domu. Nábytok v izbe (postele, kredenc, skriňa na šaty, stôl a lavica) je vyrobený začiatkom 20. storočia stolármi v Hybiach z dreva vysokohorskej borovice. V dome je navodená atmosféra návratu murárskeho majstra z dlhšieho pobytu za prácou mimo regiónu. Prinesené darčeky – rožky pre deti sú položené na stole a ručník pre manželku je prevesený cez stoličku. Vo vstupnom pitvore sú vyložené pracovné nástroje, ktoré používal murár pri svojej práci. Prvým známym majiteľom domu bol Ján Majzlík mladší. Narodil sa v roku 1884 ako najstarší syn murárskeho majstra Jána Majzlíka vo Vavrišove, pochádzajúceho zo starej murárskej rodiny, kde sa toto remeslo dedilo z pokolenia na pokolenie. Zomrel vo veku 34 rokov. Po sebe zanechal mladú manželku a dve malé deti, ktoré zostali i naďalej bývať v dome. Podľa záznamov v miestnej kronike bol Ján Majzlík veľmi aktívnym činiteľom v miestnom čitateľskom spolku a spolu s mladším bratom organizovali a hrávali v obci amatérske divadelné predstavenia.
Hospodársku časť tvoria maštale na ustajnenie koní a hovädzieho dobytka, dvojpodlažná sýpka s protipožiarnym kovaním na dverách a okeniciach a stodola, postavené samostatne v otvorenom dvore.
Murárstvo na Liptove
Murárstvo sa stalo od začiatku 19. storočia významným doplnkovým zamestnaním obyvateľov obcí najmä horného Liptova. Tradíciu liptovských stavbárov založili skupiny murárov a tesárov, ktorí odchádzali za prácou do rôznych miest monarchie. V druhej polovici 19. storočia sa murárstvo z doplnkovej zárobkovej činnosti zmenilo na hlavný zdroj obživy. V kompletných stavebných skupinách, ktoré si prostredníctvom svojich zástupcov objednávali stavitelia priamo v obciach, boli okrem murárov aj ich pomocníci – podávači a maltárky, fasádnici, lešenári a tesári. V druhej polovici 19. storočia sa liptovskí murári podieľali na výstavbe Budapešti. Postupne (najmä po r. 1918) sa stali vyhľadávanými majstrami svojho remesla i doma.
Tradície murárstva a dokonalá znalosť murárskych techník spolu s výstavbou tehelní v Palúdzke, Liptovkom Trnovci, Partizánskej Ľupči a v Ružomberku na začiatku 20. storočia urýchlili zánik tradičnej drevenej architektúry v tejto oblasti.
